Lodička
Sadkáš si v lodičke
vo vratkej vodičke.
Sedíš si v šírom mori,
slniečko na hladine horí.
Mesiačik s lodičkou pláva,
s nemou nocou tajne spáva.
Prerušil mesačný spánok
nenazdajky malý – veľký vánok.
Pozdvihla sa vlnka,
pozeráš sťa srnka.
Zobrala lodičke veslá,
pozeráš hluchá, skleslá.
Zrazu sa čosi stalo,
nevieš či sa ti to len zdalo.
Stačilo sa natiahnuť, vziať,
veslo späť mohla si mať,
keď z čírej vody povstalo,
nevzala’s, na dne zostalo.
Čajka už nad hlavou ti krúži,
kto asi vie, po čom tak túži.
Už si sa dočkala, tak je to tu,
modlíš sa v okamžik, keď vojdeš dnu.
Zadul vietor, nemal z toho vinu,
zobral loďku k perlám, pod hladinu.
LK